Ako keby toho po Covid ekonomickej kríze a vpáde Ruska na Ukrajinu nebolo málo, historicky rekordné čísla inflácie a pád svetových mien oproti americkému doláru predpovedajú finančnú katastrofu, aká tu ešte nebola.

Znie to apokalypticky, ja viem. A sú to zlé správy. Opäť ďalšie tisíce firiem skrachujú, státisíce ľudí prídu o prácu a životná úroveň sa pre nás všetkých rapídne zníži.

Našťastie sú tu ale aj správy dobré - každá kríza má svojich víťazov. Existujú firmy, podnikatelia a ľudia, ktorí nie len že krízu v bezpečí prečkajú…oni počas kríz rastú a silnejú.

Ako je to možné?

Tieto firmy a ľudia majú totiž jednu vlastnosť, ktorá tým ostatným chýba: rezilienciu. Na to, čo reziliencia vlastne je, ako ju získať a ako prežiť (a možno aj vyrásť) - v jednom z ekonomicky najťažších období tohto storočia sa poďme spolu pozrieť v tomto ultimátnom návode, ako pripraviť svoju firmu cez rezilienciu na krízu 2022 / 2023.

Rezi-čo?

Reziliencia je schopnosť človeka, firmy, či inej entity prispôsobiť sa ťažkým okolnostiam a krízam tak, že dokáže normálne fungovať a často aj tieto okolnosti využiť vo svoj prospech.

V prípade jednotlivca si ju môžeme predstaviť ako schopnosť konštruktívne zvládať stres, emócie, traumy a životnú nespravodlivosť - “odraziť sa od dna”.

V prípade firmy si rezilienciu zasa môžeme predstaviť ako schopnosť flexibilne a rýchlo reagovať na chaos, zmeny a ťažkosti v businessovom prostredí - na krízy či už ekonomické, politické, finačné alebo organizačné.

Pre firmu sú dôležité 3 základné formy reziliencie:

Organizačná
Finančná
Portfóliová

V tomto návode si prejdeme si jednotlivé formy a kroky, ktoré by sme mali podniknúť, ak chceme mať rezilientnú firmu.

Firma sú jej ľudia: Organizačná reziliencia

Slovo “firma” nahradilo predtým používané slovo “spoločnosť”. Ako napr s.r.o. znamená “Spoločnosť s ručením obmedzeným”.

Čo je spoločnosť? Už len z významu slov vidíme, že ide o spolok - a to o spolok ľudí. Ergo, firma je spolok ľudí (sú aj jednoosobové firmy, ale tie teraz vynechajme) a ako takí sú ľudia pre existenciu firmy nenahraditeľní.

Ako by to aj mohlo byť inak? Práve zamestnanci tej či onej firmy generujú hodnotu, generujú zisk - bez nich by to jednoducho nešlo. A tak ako s financiami a portfóliom, aj s ľuďmi a spôsobom ich organizácie v rámci firmy je to rovnako - pri ohrození krízou sa musia stať rezilientní.

Najlepšou správou tejto časti je, že reziliencia je zručnosť, ktorá sa dá naučiť. Keby to tak nebolo, asi by sme toho s nimi veľa nespravili - no našťastie každý z nás sa rodí viacmenej rezilientný. Je to len postupom času a života, že naša zručnosť reziliencie klesá.

Čo spraví malé dieťa, ktoré sa práve učí chodiť a spadne na zadok? Postaví sa a ide ďalej. A urobí to znova, znova a znova.

To dieťa si nesadne a nezačne rozmýšľať, že to možno už nikdy nezvládne, že vyzerá trápne, že na neho čakajú ťažké alebo otravné povinnosti. Malé dieťa je imúnne voči týmto formám stresu, bolesti, pochybností a traumy, ktoré si vyrobíme až keď sme starší.

Rezilientný zamestnanec je podobný malému dietaťu, ktoré sa nevzdáva. Je podobný gamerovi, ktorý bude mesiace dokola hrať ten istý level, len aby porazil niekoho iného vysoké skóre.

Rezilientný zamestnanec vidí ťažkosti ako príležitosť na rast, dobre zvláda stres v práci i doma, nenecháva svoje emócie aby ho ovládali.

Rezilientný zamestnanec je v práci:

produktívnejší
menej absentuje
inšpiruje a motivuje ľudí okolo seba
hľadá riešenia, nie problémy

Takýchto zamestnancov chce mať každý majiteľ firmy - pozrime sa teda na to, ako si takýto rezilientný pracovný tím vybudovať.

5 pilierov reziliencie

Rezilientný človek skóruje vysoko na týchto faktoroch:

Emocionálne zdravie - najdôležitejší pilier reziliencie. Ako dobre zvládame naše emócie a myšlienky, ako zdravý a realistický je náš pohľad na seba a na svet.
Vnútorný drive - naša schopnosť nastavovať si ciele a motivovať sa, ako aj schopnosť myslieť konštruktívne a vpred v rámci postupu životom.
Zameranie na budúcnosť - stupeň našej predvídavosti, ako aj schopnosť zamerať sa na riešenia a pozitívne zmeny. Tiež sem patrí akceptácia našich zlyhaní a faktu, že ťažkostiam sa nedá vyhnúť.
Vzťahy - akú máme vybudovanú sieť rodiny, priateľov, známych, kolegov a podobne, ktorí nám poskytujú emočnú a fyzickú podporu.
Fyzické zdravie - uvedomenie si faktu, že zlé fyzické zdravie negatívne ovplyvňuje ostatné piliere a následne dôležitosti starostlivosti o svoje zdravie.

Ak chceme teda budovať rezilienciu svojich tímov, naše budovateľské aktivity musia smerovať k zlepšovaniu individuálnych faktorov vyššie uvedených pilierov.

Tu pripomeniem, že nejde o “čičíkanie” zamestnancov, ako niekedy počúvam vo svojom okolí - ide o špecializovaný tréning zručností, ktoré zvyšujú efektivitu, mentálnu odolnosť, improvizačné schopnosti a znižujú absencie, chorobnosť a napríklad aj “quiet quitting”.

Tento tréning zarába peniaze.

Pozrime sa teda na konkrétne aktivity budujúce rezilienciu pracovnej sily.

1. Analýza silných a slabých stránok

Od našich ľudí chceme, aby sa zlepšili v pilieroch reziliencie. To však nemôžeme chcieť od nikoho, kto netuší ako na tom s nimi je.

Preto treba:

nastaviť pravidelné stretnutia 1 na 1 každého manažéra s ľuďmi, ktorých manažuje, počas ktorých sa analyzujú ako slabé, tak aj silné stránky daného zamestnanca v pilieroch reziliencie a kde sa meria aj jeho progres, aktivity k nemu smerujúce a podobne
nastaviť 360 spätnú väzbu pre každého člena tímu. Aj keď sa 360-ky v korporátoch začali stávať normou, v ostatných firmách tomu ešte tak nie je - čo je škoda. 360 feedback je jednou z najhodnotnejších aktivít, ktorú človek môže ako dostať, tak niekomu dať - a vôbec nie je ťažké s ňou pracovať.

Obe tieto aktivity vedú ľudí k zručnosti hohodnotenia svojich silných a slabých stránok. Zamestnanci, ktorí majú túto zručnosť získajú návyk zameriavania sa na úspech a na rozpoznávanie & vyhľadávanie príležitostí na osobný a profesionálny rast.

Títo zamestnanci získajú pocit, že ich nemôže nič zastaviť - a to je pre rezilienciu pracovnej sily esenciálne.

2. Boj s automatickou negativitou

Ak musím vybrať 1 vec v téme emocionálneho zdravia pri práci s najväčším dopadom, vyberám automatickú negativitu.

Je fascinujúce, ako veľmi dokáže zničiť náladu, demoralizovať a demotivovať.

Každý z nás sa určite už stretol s človekom, ktorého by nazval “pesimista”. Niekoho, kto nikdy nebude rásť, pretože miesto príležitostí vidí riziká, všetko je zle, všetko zle dopadne a “toto nikdy nebude fungovať”.

Tento fenomén nazývam “automatická” negativita preto, lebo v tomto prípade nejde o faktami podložený nesúhlas alebo správne projektované riziko. Ide o obranný mechanizmus ľudí, ktorí majú strach (zo zlyhania, z pochybenia, z nadriadeného, z neúspechu…) alebo trpia inou formou traumy - kde okamžitý reflex na akúkoľvek situáciu je negatívna myšlienka.

Automatická negativita má silný negatívny dopad na pracovnú efektivitu a morálku okrem iného aj preto, lebo znižuje emocionálne zdravie nášho zamestnanca. Preto je veľmi dôležité zapracovať na tom, aby vo firemnej kultúre prestala byť podporovaná.

Najlepším spôsobom ako to dosiahnuť je naučiť svojich ľudí každú negatívnu myšlienku alebo názor najskôr niekam zapísať a pokúsiť sa sa reálne zhodnotiť jej validitu - či už sám alebo s niekým ďalším.

Je dôležité našim ľuďom ukázať, že drvivá väčšina týchto automaticky negatívnych myšlienok a názorov ide mimo realitu - a časom si takto vybudujú návyk negatívne myšlienky automaticky overiť, než im automaticky veriť.

Negatívne myšlienky treba automaticky overiť, nie im automaticky veriť.

3. Podpora vnútorného drivu cez ciele

Drive - niečo, čo nás poháňa.

Vnútorný drive - niečo z nášho vnútra, čo nás poháňa, tlačí vpred.

Pracovná sila bez vnútorného drivu má často pocit, že všetko ide pomaly, že so všetkým na každého čaká a bez príkazov toho veľa neurobí, často vôbec nič. Každý asi bude súhlasiť, že to nie je typ zamestnanca, ktorého by chceli - no pri tom často počúvam, že práve oni tvoria značnú časť pracovnej sily niektorej firmy.

Veľmi častým dôvodom, prečo to tak je sú neefektívne alebo priam zle nastavené a štruktúrované ciele.

Keď svojim ľuďom my ako majitelia, riaditelia a manažéri nastavíme ciele, ktoré nie sú splniteľné, realistické, merateľné, špecifické alebo časovo obmedzené, tak ich strieľame do nohy a spolu s tým aj do ich vnútorného drivu.

Zle nastavené ciele našich ľudí demotivujú a učia ich, že aj tak nemá zmysel sa o niečo v našej firme snažiť.

Preto treba začať ciele a úlohy nastavovať správne, napríklad podľa vzoru SMART:

Specific: Cieľ je jasný a špecifický, napríklad “Obvolať X nových zákazníkov”. Nie “Rob, čo treba”.
Measurable: Cieľ je merateľný, napríklad “Obvolať 10 nových zákazníkov”. Nie “Zvýš kvalitu tvojich rozhovorov so zákazníkmi”.
Attainable: Cieľ je dosiahnuteľný, napríklad “Obvolať zákazníkov”. Nie “Dosiahnuť, aby každý zákazník zdvihol telefón”.
Realistic: Cieľ je realistický, napríklad “Obvolať 100 nových zákazníkov tento mesiac”. Nie “Obvolať 500000 zákazníkov tento mesiac”.
Time-bound: Cieľ je jasne časovo ohraničený, napríklad “Obvolať 10 nových zákazníkov do zajtra”. Nie “Obvolať 10 nových zákazníkov, keď sa podarí”.

4. Pestovanie myslenia zameraného na budúcnosť a rast

Ten, kto sa nepozerá pred seba, veľmi pravdepodobne vrazí do steny alebo spadne do jamy.

Znie to logicky, no veľmi veľa firiem sa tak zahĺbi do denno dennej prevádzky, že sa stane kompletne slepými voči tomu, čo ich čaká zajtra. A keďže ryba smrdí od hlavy, ak sa to týka ľudí v riadiacich pozíciách, prenesie sa to do celej pracovnej sily.

Pre rezilientnú pracovnú silu je totiž štýl myslenia zameraný na budúcnosť a na rast esenciálny, hlavne v dvoch oblastiach (ktoré mám pocit že našej spoločnosti chýbajú tak nejak všeobecne):

Kritické myslenie
Prevzatie zodpovednosti

Kritické myslenie znamená schopnosť zastaviť sa, premýšľať a zhodnotiť fakty - predtým, než urobíme unáhlené alebo emotívne rozhodnutie.

Pod prevzatím zodpovednosti zasa myslíme zodpovednosť nie len za pracovné povinnosti, ale za naše rozhodnutia, skutky a preukázané emócie. Je to pochopenie a akceptácia faktu, že minulosť nezmeníme, no vždy môžeme zmeniť budúcnosť.

Ako toto naučiť svoje tímy? Okrem platených tréningov s profesionálom je najlepšou cestou ísť ako manažér, riaditeľ a majiteľ príkladom. Len málo zamestnancov sa naučí kritickému mysleniu a bude ochotných prevziať zodpovednosť za svoje správanie, pokiaľ tak nerobia jeho nadriadení - bez ohľadu na to, ako drahý tréning mu zaplatíme.

5. Budovanie medziľudských vzťahov

Rezilientní zamestnanci budujú silné prepojenia a vzťahy s ostatnými kolegami (Davis Laak, 2014). Rezilientný zamestnanec je silno tímový hráč a urobí čo môže, aby pre svoj tím alebo kolegu zabezpečil úspech.

Firmy sú spoločenstvom ľudí a preto je len logické, že tie najrezilientnejšie majú vzťahy medzi svojimi zamestnancami na vysokej úrovni. Je to ako jeden veľký včelí úľ - každý jeden správne fungujúci vzťah zvyšuje efektivitu celého tímu geometrickým radom.

Ak chceme mať rezilientnú firmu, MUSÍME budovať kvalitné medziľudské vzťahy našich ľudí - a nie, nestačí im raz ročne zaplatiť “teambuilding”, nech sa idú spolu ožrať a vyspať…a už vôbec nestačí, “že spolu pracujú”.

Iste, budovanie kvalitných vzťahov si žiada čas a nejde len tak nakúpiť, ale existuje spôsob, ako to celé nakopnúť:

Pravidelné pracovné stretnutia, kde sa môžu od seba niečo naučiť, vyjadriť podporu a spoznať sa ako kolegovia.

Skoro každá rezilientná firma organizuje nejakú formu takýchto stretnutí. Napríklad u nás v Court of Moravia ich voláme “Retrospektívy”. Všetci sa každých 14 dní stretneme na jednom mieste, povieme si na čom sme pracovali, čo sa nám podarilo a kde sme zaseknutí.

Takto si vieme navzájom pomôcť a jeden od druhého sa niečo naučiť, čo buduje naše vzájomné vzťahy. Vidíme totiž, kto ako funguje, kto má aké názory a získavame jeden pre druhého rešpekt a pochopenie.

To sa bohužiaľ mimo takýchto stretnutí počas bežnej pracovnej doby nedá, pretože počas nej sa každý snažíme plniť si svoje pracovné povinnosti a druhých často vôbec nevnímame ako ľudí…ale niekedy skôr ako prekážky.

Tieto stretnutia musia byť organizované počas pracovnej doby a normálne zaplatené. Ide o pracovný tréning, nie kávičkovanie.

Pozor, je tu ale jedna výnimka, ktorá si zaslúži osobitnú pozornosť. Ak máme v tíme toxického zamestnanca, ktorý medziľudské vzťahy nebuduje, ale ich ničí, nepomôžu nám spoločné stretnutia s ním. Takýto zamestnanec musí svoje správanie zmeniť alebo ho treba od tímu čo najviac izolovať, prípadne prepustiť.

6. Podpora fyzického zdravia

V zdravom tele zdravý duch - hovorí sa už stáročia. A je to pravda. Nespočetné štúdie potvrdili prepojenie medzi zdravou mysľou a dobrým fyzickým stavom. Ako sme mohli vidieť, tak reziliencia pracovného tímu je založená na mentálnom stave našich zamestnancov, takže ak ich takých chceme, potrebujeme ich podporiť aj vo fyzickom zdraví.

Samozrejme, toto je veľmi osobná vec každého človeka - do cvičenia asi nikoho neprinútime - takže otázka je, čo sa dá z firemného hľadiska spraviť?

Čo sa dá a čo by sme mali spraviť, je začať dbať na dodržiavanie pracovno - životnej rovnováhy, na work - life balance.

Ja viem, zase koketujeme s myšlienkou “čičíkania zamestnancov” a niektorým z vás hneď v hlave vyskočí argument “ja potrebujem, aby pracovali viac, nie menej”, ale toto je len strach a automatická negativita. Vysvetlím.

Veľká časť riaditeľov, majiteľov a manažérov si myslí, že vzorec vyzerá takto:

Čas strávený prácou = vygenerovaná hodnota pre firmu

To je samozrejme úplná hlúposť, pretože aj keby sme prinútili zamestnanca sedieť za počítačom 8 hodín a on sa rozhodne, že produktívny nebude, tak z neho nedostaneme “8 hodín hodnoty”.

Ani ten, ktorého prinútite stáť 8 hodín za pásom, no nepracuje produktívne nevygeneruje toľko hodnoty, ako zamestnanec v produktívnom móde.

Takže ten vzorec vyzerá skôr takto:

Čas strávený produktívnou prácou = vygenerovaná hodnota pre firmu

Čo chceme dosiahnuť je zvýšená PRODUKTIVITA, nie zvýšený PRACOVNÝ ČAS.

Jedným z najväčších faktorov negatívne ovplyvňujúcich produktivitu sú práve zbytočné nadčasy a práca mimo pracovnej doby. Ak si ľudia berú prácu domov alebo musia zostávať dlhšie, skôr to ukazuje na to, že práca nie je vo firme dobre organizovaná a plánovaná, než na to, že sa vygeneruje viac hodnoty.

Tak, ako vrcholoví športovci potrebujú po tréningu a pretekoch regeneráciu, tak ju potrebuje aj naša pracovná sila. Ak ju nedostane, začne regenerovať počas pracovnej doby a aj mimo nej.

Čiže ak chceme rezilientnú pracovnú silu, postarajme sa, že má čas si adekvátne oddýchnuť.

A pokiaľ mi chce niekto argumentovať, že “najprv nech začnú makať a potom nech odpočívajú”, tak mám pre neho len toľko: “Veľa šťastia.”

Když nemáš peníze, ani na tanec nechodz: Finančná reziliencia

Obdobia krízy prichádzajú vždy s finančnými ťažkosťami. Dodávatelia zvyšujú ceny alebo krachujú. Zákazníkov ubúda, ich kúpyschopnosť padá. Ceny energií, nájmy a ďalšie náklady rastú. Hodnota eura oproti doláru klesá a vďaka inflácii si toho kúpime stále menej.

Neefektivita vo financiách, ktorá nám bola v nekrízovom období odpustená sa teraz vracia s besným výrazom v tvári a bez zľutovania. Je čas dať čísla - a firemný balance sheet - do poriadku.

1. Znížiť náklady

Toto je úplný základ základov. Treba si sadnúť, oprášiť Excel a začať ťahať všetky dáta o tom, kam nám idú peniaze, ako často, kedy a za čo.

Čo sa dá zrušiť? Potrebujeme takéto veľké kancelárie? Potrebujeme upratovačku? Koľko telefónov platíme a koľko z nich sa reálne využíva na generovanie hodnoty? Nevieme sa s niekým dohodnúť na zdieľanie priestorov? Koľko by sme ušetrili, ak by sme pracovali digitálne?

Toto je len niekoľko z otázok, ktoré sa treba začať pýtať.

Pozor - nehovorím, že treba začať sekať všetko, treba si dať obrovský pozor na to, aby sme nezrušili niečo, čo generuje viac hodnoty ako stojí.

Takže: sadnúť a počítať.

2. Upraviť dlhy a pôžičky

Ak má naša firma finančné záväzky a očakávame, že prichádza ekonomická kíza, treba čo najskôr navštíviť veriteľa (čiže najčastejšie banku) a začať debatu o možnosti zafixovať úrokové sadzby na čo najdlhšiu dobu.

Prečo?

Pretože banka (či iný veriteľ) bude reagovať na krízu rovnako ako my - a podmienky sa nebudú zlepšovať, práveže naopak. Kto skôr príde, ten skôr melie a ten, ktorý príde o pár dní neskôr bude smutnejší…a chudobnejší.

Ak máme záväzky v iných menách ako EUR, napr USD - tiež to treba vyriešiť. V momente písania tohto článku je USD na silnejúcej trajektórii oproti skoro všetkým globálnym menám. To znamená, že ak máme dlhy v dolároch, budeme potrebovať na ich splatenie viac eur -> takže ak máme napríklad pôžičku 10,000 EUR, jej splatenie nás môže nerátajúc úroky stáť kľudne 13000 EUR.

3. Dať do poriadku pracovný kapitál

Pracovný kapitál sú peniaze, ktoré nám zostanú na účte po sčítaní a odčítaní všetkých príjmov a nákladov. Sú to teda peniaze, ktoré firma potrebuje na zabezpečenie svojho fungovania.

Základnou zložkou je cashflow a jeho predpoveď - potrebujeme vedieť, kedy nám aké peniaze prídu a kedy nám aké peniaze odídu. Čím lepší cashflow, tým vyššia flexibilita firmy v rámci reakcií na nečakané zmeny.

3 základné kroky, ktoré môžeme podniknúť pre lepší cashflow:

Skrátiť dobu splatnosti našich vystavených faktúr - peniaze prídu do firmy rýchlejšie.
Predĺžiť dobu splatnosti nám vystavených faktúr - peniaze nám zostanú vo firme dlhšie.
Nakupovať len naozaj potrebný tovar - peniaze sa nám nezablokujú v tovare, ktorý leží v sklade.

Reťaz je len taká silná, ako jej najslabší článok: Portfóliová reziliencia

Pozreli sme sa na financie, pozreli sme sa na ľudí - na rade je naše portfólio.

Portfólio vo význame firemnej reziliencie zahŕňa všetky naše produkty, služby a strategické kroky vo vzťahu voči trhu. Zjednodušene povedané, ide o všetky aktivity, ktoré naša firma vykonáva na trhu za účelom generovania hodnoty.

Keďže centrálnym bodom nášho portfólia a jeho úspechu / neúspechu je trh, máme pred sebou stále viac neľahkú úlohu. Čím ďalej, tým viac a rýchlejšie sa situácia na trhu mení - a to často bez ohľadu na odvetvie, v ktorom naša firma funguje. Trhová premenlivosť a komplexita neustále stúpa a výsledkom toho je jeho čoraz horšie predvídateľná budúcnosť.

Ak to extrémne zjednodušíme, rezilientné portfólio je také, ktoré dokáže reagovať na rozmary trhu rýchlo a efektívne. Napríklad, ak je jar chladnejšia než zvyčajne a my predávame zmrzlinu, bolo by dobré mať v ponuke polievku.

Realita je však komplikovanejšia a takýto jednoduchý sedliacky rozum pomôže len málokomu - preto potrebujeme nový spôsob strategického uvažovania nad tým, ako sa môže budúcnosť vyvinúť. Výborným riešením je začať premýšľať v scenároch.

Strategické premýšľanie v scenároch

Hlavným cieľom každého firemného stratéga pripravujúceho firmu na krízu by malo byť primárne udržanie hodnoty firemného majetku a sekundárne jej navýšenie.

Čiže:

v prvom rade sa vyhnúť krachu / likvidácii / zatvoreniu
v druhom rade zamedziť poklesu hodnoty majetku
v treťom rade, ak sa pošťastí krízu využiť vo svoj prospech - navýšiť hodnotu majetku

Každá kríza má svojich víťazov. COVID nám priniesol rozmach v donáške jedla a potravín, o medicínskych firmách sa baviť asi netreba, Microsoft Teams a Zoom sa tiež hlásia.

Na kríze sa dá zbohatnúť, ale na to musíme byť dobre pozicionovaní, dobre pripravení, výborne rezilientní a mať extrémne veľké šťastie - čiže preto nad tým pre istotu uvažujme ako nad treťou, poslednou možnosťou.

V prvom rade musíme zabezpečiť, že firmu nebudeme musieť zatvoriť a že udržíme majetok, ktorý v nej je.

Preto sa musíme opýtať 2 základné otázky, ktoré výborne rozpracovali v Monitor Deloitte:

Ako by sa darilo nášmu terajšiemu portfóliu v alternatívnych scenároch?
Napríklad: ľudia prestanú jesť zmrzlinu / nebudú mať peniaze na drahú zmrzlinu / ľudia budú mať menej detí a zníži sa dopyt po zmrzline
Aké máme “bezvýčitkové” možnosti úprav nášho portfólia?
Začneme vyrábať nanuky / skončíme s výrobou drahej zmrzliny / začneme vyrábať a tlačiť zmrzlinu pre dospelých s alkoholom

Z odpovedí na tieto 2 jednoduché otázky nám vypadne hneď niekoľko rozličných scenárov, ktoré začnú ukazovať, ako by naša firma mohla začať rôzne točiť strategickým kormidlom podľa toho, čo sa na trhu stane.

Nasledovne nad nimi potrebujeme porozmýšľať tak, aby sme z nich vyskladali možné budúce portfólio, ktoré:

Je dostatočné rezilientné na to, aby adresovalo kritické neistoty v možnej budúcnosti
Funguje dobre v rozmedzí čo najväčšieho množstva možných alternatívnych budúcností na trhu a umožňuje našej firme flexibilne a rýchlo zmeniť stratégiu
Generuje hodnotu a dáva strategický zmysel

Jednoducho povedané, chceme skončiť s takým portfóliom, ktoré nám umožní reagovať na nepredvídateľné udalosti a bude zarábať peniaze.

Skôr než odídeš…

O tejto téme by sa dalo napísať ešte oveľa oveľa viac, keďže každá firma je iná.

Niektoré viac zápasia s rezilienciou svojich zamestnancov, niektoré s portfóliom a iné zase s financiami. Závisí to od typu, veľkosti, fázy a od priehrštia ďalších faktorov.

Každá firma je unikátna a potrebuje unikátny prístup.

No som presvedčený, že kroky v tomto návode sú aplikovateľné pre úplne každú jednu, aj keď v rozličnom merítku. Verím, že pomôžu pripraviť sa na veľkú krízu, ktorá nás (podľa mňa) neminie.

No spolu s nimi mám na každého čitateľa jednu prosbu.

“Myslite na to, že ťažkým chvíľam sa nevyhneme - ale máme pod kontrolou to, ako na nich budeme reagovať.”

Neobetujte firme, majetku a kríze vaše fyzické, ani psychické zdravie, ani rodinu, ani priateľov. Nestojí to za to.

Ak by ste chceli s vašou firmou pomôcť alebo mali otázky, či komentáre, prepojme sa na Linkedine.

Rezilientná firma - ULTIMÁTNY NÁVOD: Ako sa pripraviť na krízu 2022 a 2023